Menonit ak Amish- Lavi senp nan lapriyè


Menonit ak Amish- Lavi senp nan lapriyè

Konpilasyon ak tradiksyon kreyòl : Inisyativ Kreyòl - Gwoup ech@nj Privilèges
👍 Bigòp nou sou ech@nj

Anpil moun asosye Mennonites ak charèt, bonnèt, ak kominote separe yo, menm jan ak Amish yo.  Menmsi sa a se vre pou Menonit Ansyen Lòd yo, vas majorite lafwa sa a ap viv nan sosyete a tankou lòt kretyen, yo kondwi machin, yo mete rad kontanporen, epi yo patisipe aktivman nan kominote yo.  Menonit konte plis pase 1.5 milyon manm nan 75 peyi. 



Legliz Mennonit la se yon fòm Krisyanis Pwotestan.  Li te rele pou Menno Simons, yon refòmatè relijye ki te viv nan ane 1500 yo an Ewòp. 

Mennonit kwè nan Trinite a (sa vle di twa a).  Sa a se lide ke twa figi yo ini nan yon sèl Bondye: Bondye Papa a, Bondye Pitit la (Jezi), ak Bondye Sentespri a.  Yo menm tou yo suiv Bib la, espesyalman Nouvo Testaman an.  Yo kwè nan batèm, men sèlman pou moun ki gen laj ase pou pran desizyon pou rantre nan legliz la. 



Okòmansman, Menonit yo te kwè nan relijyon ak rès mond lan separe.  Yo te viv tou senpleman nan ti kominote ki te izole de vwazen yo.  Gen kèk gwoup, tankou Amish yo, toujou kontinye viv sa a.  Gen lòt kounye a patisipe pi plis nan mond lan bò kote yo.  Sepandan, gen kèk Menonit modèn toujou refize patisipe nan lagè oswa fè sèman.  Fè sèman vle di ke yon moun pwomèt pou l di laverite.  Menonit yo kwè ke yo ta dwe toujou di laverite pou yo pa bezwen fè sèman.  Yo menm tou yo pa vle fè sèman bay yon gouvènman paske premye devwa yo se anvè Bondye. 

Sèvis adorasyon menonit yo enkli li nan Bib la, koute yon prèch, priye, ak chante kantik.  Menonit yo pran Kominyon tou, oswa Soupe Senyè a, men se pa nan chak sèvis. 

Ozetazini gen plizyè branch diferan nan menonit.  Gwoup la se Mennonite Legliz USA.  Kongregasyon yo mete tèt yo ansanm nan 21 konferans.  Mennonit atravè mond lan rankontre chak senkan nan Konferans Mondyal Menonit la. 

Nan ane 1500 yo anpil moun te kòmanse kesyone fason legliz Katolik Women an.  Sa te mennen nan yon mouvman ki rele Refòm.  Pandan Refòm nan, anpil nouvo legliz ak gwoup refòm te parèt.  Youn nan gwoup sa yo te rele Anabaptist yo.  Yo devlope nan Swis.  Yo te kwè fòtman nan batèm pou granmoun sèlman.  Pifò lòt legliz nan epòk la, tankou legliz Katolik Women an, te kwè nan batize tibebe.  Anabaptis yo te panse tou ke legliz yo ta dwe separe ak gouvènman yo. 



Opinyon yo te fache lòt lidè legliz ak leta yo.  Anabaptis yo te oblije ale nan lòt pati nan Ewòp pou yo chape anba move tretman.  Menno Simons se te yon prèt Katolik ki te vin yon Anabaptist an 1536. Li te rasanble kèk nan Anabaptis yo gaye nan nò Ewòp nan kongregasyon.  Talè konsa, gwoup sa yo te vin rele pa l. 

Annapre, gen yon gwoup Menonit ki te soti nan peyi Oland pou y al nan sa ki kounye a se Polòy.  Nan ane 1700 yo, kèk nan yo te deplase nan Larisi, kote gen toujou gwoup Mennonit.  Mennonit yo te evantyèlman aksepte nan Netherlands ak lòt pati nan Ewòp.  Gen kèk ki te deplase nan Almay ak Etazini. 

Jiska fen ane 1800 yo, pifò Menonit nan Amerik di Nò te viv nan kominote agrikilti yo.  Yo te kenbe lang Alman yo, an pati pou kenbe tèt yo izole de vwazen yo.  Lide yo sou pasifik, oswa yo te kont lagè, tou te fè yo diferan.  Li te anpeche yo goumen nan gwo lagè nan peyi a. 

Nan fen ane 1800 yo, pifò Menonit Ozetazini te kòmanse melanje plis ak rès popilasyon an.  Men, gen kèk gwoup toujou rete nan pwòp kominote yo.  Sa a te mennen Mennonit yo kraze nan plizyè branch diferan.  An 2001, de nan pi gwo branch yo te mete ansanm pou kreye Legliz Mennonit Etazini.  Mennonit ki soti nan Amerik di Nò ak nan Ewòp te etabli legliz tou nan Amerik Latin nan, Lafrik, Oseyani, ak Lend ak lòt pati nan pwovens Lazi.
_______________________

Konpilasyon ak tradiksyon kreyòl : Inisyativ Kreyòl - Gwoup ech@nj Privilèges

Ou apresye pataje konesans sa'a?
👍 Bigòp nou sou ech@nj


Dokimantè videyo sou sijè sa a:




Commentaires

Articles les plus consultés